• Deutsch
  • Slovenčina
  • Русский

MRI · Magnetická rezonancia

TECHNOLOGICKÝ ZÁKLAD MBST TERAPIE MRI · MAGNETICKÁ REZONANČNÁ TOMOGRAFIA · MAGNETICKÁ REZONANCIA

Zjednodušene povedané je MRI veľký digitálny fotoaparát, ktorý robí snímky vnútra tela. Na snímkach sú rôzne štruktúry tela znázornené tak detailne, že odborníci môžu rozpoznať, či sa v snímanej oblasti nachádza napr. zápal alebo či ide o choré alebo zdravé tkanivo. Aby bolo možné vytvoriť tieto snímky, sú na to potrebné atómy vodíka, silné magnetické pole, rádiové vlny a výkonný počítač. Pacient nie je počas vyšetrenia magnetickou rezonanciou vystavený žiadnemu škodlivému žiareniu.

MRI technológia vysvetlená celkom jednoducho!

MRI prístroj (magnetický rezonančný tomograf) je zvyčajne veľmi veľký prístroj, do ktorého sa pacient zasunie. Vo zvyčajne kruhovom tuneli, ktorý sa často označuje ako rúra, sa vytvára silné magnetické pole, pozdĺž ktorého sa usporiadajú atómy vodíka v tele pacienta. MRI prístroj následne vysiela časovo riadené rádiové impulzy, ktoré energeticky stimulujú atómy vodíka, takže sa tieto merateľne menia.

Po každom impulze sa protóny vodíka opäť vrátia do pôvodnej orientácie. Táto doba sa označuje ako doba relaxácie. Energia, ktorú atómy vodíka vopred prijali, sa pritom opäť odovzdá do okolia, pričom tento proces sa meria. Keďže rôzne tkanivá v tele majú rôzny obsah vody, vznikajú rôzne signály, z ktorých počítač nakoniec vypočíta MRI snímky.

Pomocou špeciálneho matematického postupu z nameraných signálov počítač vypočíta obrázok s rôznymi odtieňmi sivej farby. Zmenou nastavení jednotlivých meracích nastavení je možné zobrazenie určitých druhov tkaniva zosilniť alebo zoslabiť.

Výhody MRI v porovnaní s CT, ultrazvukom alebo röntgenom

MRI je jedna z najmodernejších, najbezpečnejších a najšetrnejších metód na identifikáciu chorobných zmien vo vnútri tela bez použitia zaťažujúcich röntgenových lúčov. Pomocou moderných MRI skenerov je možné podstatne kvalitnejšie zobrazenie miesta, rozšírenia a príčiny určitého ochorenia, než je možné prostredníctvom bežných postupov, ako sú röntgenové vyšetrenia alebo ultrazvuk.

Výhody MBST terapeutického systému nukleárnou magnetickou rezonanciou v porovnaní s magnetickou rezonančnou tomografiou

MBST terapeutický systém nukleárnej magnetickej rezonancie sa vyznačuje terapeutickými prístrojmi s otvorenou konštrukciou. Pacienti teda nie sú počas ošetrenia vystavení žiadnemu strachu zo stiesnených priestorov. Môžete uvoľnene počúvať hudbu, čítať alebo dokonca spať. Počas ošetrenia nie ste vystavení žiadnemu škodlivému žiareniu, ako napr. röntgenové žiarenie.

Patentovaná MBST technológia nukleárnej magnetickej rezonancie si tiež nevyžaduje žiadne špeciálne priestory a ani zďaleka také silné magnetické polia. Spoločnosti MedTec sa podarilo dosahovať rezonančné podmienky vďaka tzv. Fast-Adiabatic-Passage už pri malej sile magnetických polí. Pri MBST terapii preto neplatia rovnaké kontraindikácie, ako pri magnetickej rezonančnej tomografii.

História MRI

Teoretické základy magnetickej rezonancie položil v roku 1924 fyzik Wolfgang Ernst Pauli, ktorý ako prvý popísal rotáciu atómových jadier („spin“). V roku 1946 uskutočnili Felix Bloch a Edward Purcell nezávisle na sebe magnetickú rezonanciu (NMR, Nuclear Magnetic Resonance), tzn. rezonančnú absorpciu elektromagnetického žiarenia jadrami atómov, ktoré sa nachádzali v silnom a vysokofrekvenčnom magnetickom poli. V roku 1952 získali Bloch a Purcell Nobelovu cenu za fyziku.

V 70-tych rokoch minulého storočia bola magnetická rezonancia na základe práce Petra Mansfielda a Paula C. Lauterbura vyvinutá ďalej na obrazotvornú magnetickú rezonančnú tomografiu (MRI). Až v roku 2003 boli Paul C. Lauterbur a Peter Mansfield ocenení Nobelovou cenou za medicínu a fyziológiu. Delia sa o Nobelovu cenu za výskum snímacej techniky diagnosticky významnej magnetickej rezonančnej tomografie (MRI). Táto snímacia metóda pritom šetrným spôsobom poskytuje diagnosticky veľmi hodnotné a presné obrázky telesných tkanív. V rámci modernej zobrazovacej techniky patri magnetická rezonančná tomografia (MRI) ku zlatému štandardu.

Ako zlatý štandard sa v medicíne označuje diagnostický, terapeutický alebo všeobecný vedecký postup, ktorý je v danom prípade najviac overeným a najlepším riešením. Nové procesy sa hodnotia podľa tohto štandardu.

Od MRI po MBST TERAPIU

Až v roku 1977 sa R. Damianovi podarilo spraviť prvú snímku ľudského tela. Snímky zatiaľ nepostačovali na diagnostické účely a doby snímania ešte trvali celé hodiny. V roku 1981 sa prvýkrát podarilo odlíšiť nádorové tkanivo od zdravého tkaniva. MRI je čoraz viac akceptované na klinikách. Výhodou je okrem vysokého kontrastu mäkkých tkanív aj to, že nedochádza ku žiadnemu zaťaženiu žiarením. V začiatok MRI museli byť pacienti často vyšetrovaní viackrát. Pacienti trpiaci ťažkosťami s kĺbmi často najskôr nevysvetliteľne hovorili o zlepšení ich ťažkostí po častejších vyšetreniach magnetickou rezonanciou.

Tieto výsledky zaujali aj Axela Muntermanna, vynálezcu terapeutickej nukleárnej magnetickej rezonancie. Spolu s lekármi, biológmi a fyzikmi nakoniec prišli na to, že tento pozitívny účinok môže byť vyvolaný fenoménom nukleárnej magnetickej rezonancie. Na tomto základe boli v rámci viacročnej práce vyvinuté terapeutické systémy MBST terapie, ktoré využívajú rovnaký fyzikálny princíp ako MRI prístroje, teda nukleárnu magnetickú rezonanciu.

(1) Zdroj · Robert Koch-Institut (Vyd.) (2012) Údaje a fakty: Výsledky štúdie »Zdravie v Nemecku aktuálne 2010«. Príspevky zdravotného spravodajstva Spolku. RKI, Berlín.