PORADCA PRI ARTRÓZE · PRÍČINY · SYMPTÓMY · PROGNÓZA · OŠETRENIE
Artróza (opotrebovanie kĺbov) môže postihnúť každého a negatívne ovplyvňuje každodenný život a kvalitu života pacienta. Je to najčastejšie ochorenie kĺbov a prejavuje sa postupným strácaním chrupavky. V súčasnosti sa artróza označuje za „národné ochorenie“, ktoré nepostihuje iba starších ľudí, ale čoraz častejšie aj mladé ženy a mužov. Ide o pomaly postupujúce ochorenie, ktoré môže s pokračujúcim priebehom ochorenia výrazne ovplyvniť kvalitu života pacienta bolesťami a obmedzením každodenných aktivít. Tieto zrozumiteľné informácie k téme artrózy vám ukážu, ako môže MBST terapia nukleárnou magnetickou rezonanciou možno aj vám pomôcť opäť viesť aktívny a pokiaľ možno bezbolestný každodenný život.
Artróza · Opotrebovanie kĺbov môže postihnúť každého
Artróza je celosvetovo najrozšírenejšie ochorenie kĺbov a takmer každý cíti v starobe jeho následky. Čoraz častejšie ňou však bývajú postihnutí aj mladí ľudia. Dôležité je vedieť, že artróza nevzniká zo dňa na deň. Opotrebovanie kĺbov je najčastejšie spôsobené degeneráciou chrupavky a môže prebiehať desaťročia. Často bývajú ťažkosti najskôr tak malé, že si ich človek takmer neuvedomuje.
Ako sa prejavuje artróza?
Mnohí pacienti informujú o tom, že v kĺboch postihnutých artrózou pociťujú bolesti pri každej záťaži a každom pohybe. Na začiatku sú typické bolesti na začiatku pohybu a ranné stuhnutie, ktoré sa s pribúdajúcim pohybom zmiernia. Pretrvávajúce bolesti v stave pokoja alebo v noci môžu byť už označené za príznaky artrózy v pokročilom štádiu. Pacienti často vnímajú vŕzganie v kĺboch. Telesná záťaž, ako aj studené a vlhké počasie, môžu bolesti zosilniť. Artróza nevzniká zo dňa na deň. Opotrebovanie kĺbov môže prebiehať roky. Často bývajú ťažkosti najskôr tak malé, že si ich človek takmer neuvedomuje. V pokročilom štádiu ochorenia však každé zaťaženie a každý pohyb spôsobujú silné bolesti.
Ako dochádza ku vzniku artrózy?
Kĺby tvoria pohyblivý spoj kostí. Aby sa predišlo vzájomnému treniu kostí, styčné plochy sú potiahnuté chrupavkovým tkanivom. Toto tkanivo pozostáva z chondrocytov, ako aj mimobunkovej matrice (EZM). Tieto chrupavkové bunky však neregulujú iba tvorbu, ale aj úbytok mimobunkovej matrice.
Poranenia, nesprávne zaťaženie, poruchy metabolizmu chrupavky alebo chybná regulácia pri tvorbe, resp. úbytok EZM, môžu mať za následok poškodenia chrupavky1. V zdravom stave dokážu naše chondrocyty vyrovnávať vzniknuté poškodenia. Keďže však tkanivo chrupavky obsahuje málo ciev a jeho metabolizmus je pomalý, regenerácia prebieha veľmi pomaly. Pri poruchách v tomto procese dochádza k rastúcemu úbytku elasticity a zníženej zaťažiteľnosti kĺbovej chrupavky2 (hyalinná chrupavka). Ak viac nie je možné aktivovať chondrocyty za účelom opravy matrice, chrupavkové tkanivo degeneruje a môže vzniknúť artróza2.
V pokročilých štádiách tak vznikajú plochy kostí bez chrupavky, ktoré o seba drú. To môže spôsobiť veľmi silné bolesti, opuchy alebo obmedzenia pohyblivosti kĺbu. V rámci ďalšieho priebehu ochorenia môže dôjsť k poškodeniu susedných svalov, väzov, šliach a kĺbových puzdier.
Môže byť postihnutý takmer každý kĺb. Najčastejšie sú zasiahnuté kolenné, bedrové, ramenné, prstové a chrbticové kĺby.
ŠTÁDIÁ ARTRÓZY · PRIEBEH · NÁSLEDKY
Ak človek začne pociťovať mierne bolesti v kĺbe, iba veľmi zriedka sa tieto ihneď uvedú do súvislosti s artrózou. Začínajúce ochorenie kĺbu sa možno nepodarí identifikovať a proces ochorenia môže prebiehať ďalej. Pre začiatočné štádia artrózy sú charakteristické bolesti na začiatku pohybu, bolesti pri únave a záťaži, ktoré už môžu prechádzať aj do iných častí tela. V pokročilých štádiách sa pacienti sťažujú na trvalé bolesti, nočné bolesti, stuhnutie, vŕzganie a výrazné obmedzenia pohyblivosti kĺbov. Postupujúce zničenie kĺbovej chrupavky môže mať za následok skostnatenie. Následkom toho sa na postihnutých kĺboch môžu vyskytnúť deformácie, nestabilita a chybná poloha. Krátky prehľad štádií artrózy:
Počiatočné štádium · artróza 1. stupňa
Spúšťačom je často malé poškodenie chrupavky. Až keď sa toto poškodenie rozšíri a na kosti sa vyskytnú prvé zmeny, ktoré sú viditeľné na snímkoch magnetickej rezonancie (MRT), hovoríme o artróze.
Medzištádium · artróza 2. a 3. stupňa
Kĺbová chrupavka stráca elasticitu, stáva sa krehkou a dochádza k poškodeniu chrupavkových buniek. Ojedinele sú už odhalené plochy kosti, ktoré sú pri pohybe vystavené treniu,čo má za následok silné bolesti pri záťaži. Vytvárajú sa ďalšie kostné prírastky (subchondrálna sklerotizácia). Môžu vznikať okrúhle cysty s priemerom až jeden centimeter.
Pokročilé štádium · artróza 4. stupňa
Vytvárajú sa väčšie plochy kosti bez chrupavky (holé chrupavky). Bolesti pri záťaži a v pokoji sú už medzitým často neznesiteľné. Opotrebovanie chrupavky je tak rozsiahle, že viac takmer neexistuje kĺbová medzera. Môžu sa vyskytovať kĺbové efúzie (hydrops articularis) s viditeľnými a hmatateľnými opuchmi, ako aj obmedzená pohyblivosť kĺbu. Následne môže dôjsť k poškodeniu susedných svalov, väzov, šliach a kĺbových puzdier. Následkom zmien na kosti môže kĺb dokonca celkom znehybnieť.
Aktivovaná artróza
Narozdiel od artritídy sú v prípade artrózy kĺby najskôr nie zapálené ale opotrebované. Odreté fragmenty chrupavky a kosti však môžu spôsobiť podráždenie a posuvy náchylné na zápal. Medzi symptómy patrí sčervenanie a prehrievanie, silné bolesti a opuchy. V takom prípade hovoríme o aktivovanej artróze.
Možnosti liečby artrózy
V prípade, že bola identifikovaná artróza, liečba artrózy si často vyžaduje kombináciu rôznych terapií. Mnohé ošetrenia sú iba symptomatické a artrózu nezastavia, iba spomalia jej postup. Vo väčšine prípadov sa používa kombinácia infúzií alebo striekačiek s liekmi proti bolesti, kyselinou hyalurónovou a / alebo liečivami s fyzioterapeutickými opatreniami, ktorá ma za cieľ zmierniť ťažkosti. Samotná artróza však aj naďalej postupuje. Na konci môže byť dokonca potrebný chirurgický zákrok, pri ktorom sa opotrebovaný kĺb nahradí umelým.
Riziko pri náhrade kĺbu · Úplné endoprotézy · TEP
Každý rok sa v Nemecku voperuje viac než 400 000 kolenných a bedrových kĺbov3, z ktorých si tisícky vyžadujú ďalšie operatívne zákroky, pretože sa vyskytli komplikácie, ako napr. infekcie, trombózy, embólie, poškodenia nervov, fraktúry, kalcifikácia alebo uvoľnenie protézy. Neoperatívna MBST terapia má za cieľ zachovanie pôvodného kĺbu a ide úplne inou cestou. Orientuje sa na úbytok chrupavky a tým hlavnú príčinu artrózy.
MBST TERAPIA ZNAMENÁ: ŽIADNE LIEKY · ŽIADNE STRIEKAČKY · ŽIADNA OPERÁCIA
MBST terapia má úplne iný prístup. Často je možné počuť názor, že chrupavku nie je možné regenerovať, avšak už v roku 1998 bolo v rámci štúdie na Nemeckej športovej vysokej škole v Kolíne a na Univerzitnej klinike Großhadern v Mníchove preukázané, že MBST terapia nukleárnou magnetickou rezonanciou spôsobila pri chrupavkových štruktúrach in vivo pozitívne prispôsobenie v hrúbke, objeme a ploche chrupavky a to prostredníctvom aktivácie neporušených, resp. čiastočne funkčných chrupavkových buniek.
MBST terapia sa teda vydáva úplne inou cestou a má za cieľ dosiahnuť prírastok v rámci chrupavkových štruktúr. Po ošetrení sú viditeľné výrazné regeneratívne procesy chrupavkových štruktúr, čo sa kryje s údajmi pacientov, ktorí hovoria o veľmi rýchlom zmiernení bolesti. MBST terapia tak umožňuje nekomplikované, trvalo udržateľné ošetrenie artrózy, ktoré lieči príčinu ochorenia a nemá vedľajšie účinky.
DEFINÍCIA ARTRÓZY
Pojem artróza (ICD-10: M15–M19) v sebe zahŕňa skupinu myoskeletálnych ochorení, ktorých spoločným príznakom sú degeneratívne zmeny na kĺboch. Pritom dochádza k pomalému, no trvalému úbytku kĺbovej chrupavky. Ich progres môže zasiahnuť tiež susedné kosti, svaly, puzdrá a väzy. Následkom sú bolesti a obmedzenia funkčnosti, ktoré spravidla spôsobujú obmedzenia pohyblivosti, postihnutia, ako aj obmedzenia v každodennom živote.
Pri diagnostike artrózy sa okrem anamnézy a klinických príznakov (napríklad charakteristické ťažkosti a bolesti pri pohybe kĺbov) spravidla skúmajú aj röntgenové snímky zasiahnutých kĺbov.
Synonymá: Opotrebovanie kĺbov, arthrosis deformans, primárna artróza, sekundárna artróza, polyartróza, ideopatická artróza, degeneratívne ochorenie kĺbov, osteoporóza
Anglicky: osteoarthrosis, osteoarthritis, degenerative joint disease
ICD je medzinárodná klasifikácia ochorení a zdravotných ťažkostí, ktorá bola vypracovaná Svetovou zdravotníckou organizáciou WHO. Všetky dôležité ochorenia sa pritom delia do rôznych kategórií. ICD znamená „International Classification of Diseases“. Kód ma formát X00.00, pričom X je písmeno od A-Z, nuly predstavujú čísla 0-9. Prvé tri miesta slúžia na kódovanie hrubej diagnózy, štvrté a piate miesto slúžia na ďalšie rozdelenie, resp. spresnenie. Posledné číslo pri niektorých ochoreniach kóduje napríklad presnú lokalizáciu. M15.9 Kapitola XIII M00 až M99 označuje ochorenia svalového a kostrového systému a väzivového tkaniva. M00-M25 definuje artropatie, vrátane ochorení, ktoré sa vyskytujú prevažne na periférnych kĺboch (končatiny), M15-M19 definuje skupinu artróz. M19.05 napríklad označuje primárnu artrózu iných kĺbov: Oblasť panvy a stehna (panva, femur, sedacia časť, bedrá, bedrový kĺb, Iliosakrálny kĺb].
FAKTY O ARTRÓZE
Artróza je celosvetovo najrozšírenejšie ochorenie kĺbov. Keďže artróza sa vyskytuje predovšetkým vo vyššom veku, je z dôvodu rastúceho podielu starých a veľmi starých ľudí v nasledujúcich desaťročiach potrebné počítať s ďalším nárastom počtu ľudí trpiacich na artrózu. Reprezentatívne údaje na účely vyhodnotenia frekvencie výskytu tohto ochorenia sú doteraz v Nemecku dostupné iba na základe dotazníkových štúdií. V tomto prípade sa zaznamenáva informácia o tom, či opýtaným osobám bola niekedy lekárkou alebo lekárom diagnostikovaná artróza.
27 % z celkového počtu žien a 18 % mužov uviedlo v rámci štúdie GEDA 2010 (1), že im bola v minulosti lekársky diagnostikovaná artróza. Ženy bývajú postihnuté významne častejšie než muži. Pri obidvoch pohlaviach je frekvencia výskytu artrózy pred 30. rokom života nízka, následne do 45. roku života stúpa na takmer 9% a po tomto veku výrazne narastá. Takmer tretina žien a štvrtina mužov vo vekovej skupine 45 až 64 rokov hlási lekársku diagnózu artróza. Vo vekovej skupine nad 65 rokov je postihnutá približne polovica žien a tretina mužov.
(1) Zdroj · Robert Koch-Institut (Vyd.) (2012) Údaje a fakty: Výsledky štúdie »Zdravie v Nemecku aktuálne 2010«. Príspevky zdravotného spravodajstva Spolku. RKI, Berlín.
TERAPEUTICKÉ PRÍSTUPY PRI ARTRÓZE
S cieľom zlepšenia situácie pacientov trpiacich artrózou existujú rôzne prístupy, ako napr. konzervatívne, medikamentózne a fyzikálne terapie, ako nakoniec aj operatívne zákroky. Tieto terapeutické prístupy majú spoločné to, že ošetrujú predovšetkým symptómy (bolesti, pohyblivosť), čo však neovplyvňuje postup ochorenia. Artróza tak aj naďalej postupuje. Mnohí pacienti následne užívajú čoraz vyššie dávky liekov proti bolesti a následne trpia na príslušné vedľajšie účinky. Nakoniec pomôže iba operatívny zákrok, ktorému nie je možné sa vyhnúť.
MBST terapia má narozdiel od vyššie uvedených terapeutických prístupov kauzálny prístup, tzn. že pôsobí na príčinu artrózy a nepokúša sa potláčať jej symptómy. Neinvazívny, bezbolestný MBST terapeutický systém môže narušené funkcie buniek, resp. bunkových skupín, ovplyvniť tak, že dôjde k aktivácii metabolických procesov v tele a spusteniu regeneratívnych procesov. Doteraz bolo ošetrených viac než 250 000 pacientov s dobrými terapeutickými výsledkami. Prečítajte si, ako môže MBST terapia kauzálne a trvalo udržateľne liečiť artrózu »
ŠTÁDIÁ ARTRÓZY · VARIANTY ARTRÓZY
Štádiá artrózy
V počiatočnom štádiu artrózy vznikajú malé, obmedzené poškodenia chrupavky, ktoré však majú za následok zmeny v kĺbe. Ak sa kĺb ďalej opotrebúva, zvyšuje sa tlak na kosti kĺbu. V tomto medzištádiu sa tvoria kostnaté štruktúry (osteofyty) za účelom lepšieho rozloženia tohto tlaku. Zároveň však naďalej čoraz viac obmedzujú pohyblivosť zasiahnutého kĺbu, čo má za následok ďalšie opotrebovanie chrupavky. V pokročilom štádiu je vrstva chrupavky takmer celkom stratená. Kosti k sebe bez ochrany priliehajú a dochádza k stuhnutiu kĺbu.
Už od 30. roku života podliehajú väzivové a oporné tkanivá, ku ktorým patria aj chrupavky a kosti, prirodzenému procesu starnutia. Prvé príznaky začínajúcej artrózy bývajú bolesti pri vstávaní, ťažkosti pri behu do kopca alebo pri chôdzi po schodoch.
Môže byť zasiahnutý iba jeden alebo tiež viaceré kĺby. Obzvlášť často bývajú postihnuté: kolenné kĺby (gonartróza), bedrové kĺby (koxartróza), koncové prstové kĺby (Heberdenova polyartróza), stredové prstové kĺby (Bouchardova artróza), kĺby palcového sedla (rizartróza). V prípade individuálnej lokalizovanej artrózy hovoríme o monartróze. V prípade všeobecnej artrózy na viacerých kĺboch hovoríme o polyartróze.
V prípade, že je artróza výsledkom nepomeru medzi záťažou a zaťažiteľnosťou kĺbovej chrupavky následkom vrodených chybných polôh alebo dysplázie kĺbov, ako aj nadváhy alebo preťaženia, hovoríme o primárnej (idiopatickej) artróze. V prípade, že je artróza spôsobená traumatickou udalosťou, napr. chybnou polohou po nehode, alebo metabolicky, napr. poškodenie tkaniva / kosti následkom nedostatočného prekrvenia, ako aj alkoholizmom, diabetes mellitus, zápalmi atď., alebo medikamentózne, napr. inhibítory gyrázy, hovoríme o sekundárnej artróze.
PRIEBEH ARTRÓZY
Pre začínajúcu artrózu sú typické bolesti na začiatku pohybu, ktoré sa vyskytujú pri prvých pohyboch po fáze pokoja a ktoré po ďalšom pohybe ustúpia. Artróza môže dlhú dobu zostať v stave s miernymi ťažkosťami, ktoré sú pre pacienta takmer neciteľné.
Ťažkosti často pribúdajú až v priebehu rokov. Pohyby, ktoré boli predtým samozrejmé, sa stávajú bolestivé alebo úplne nemožné. To čoraz viac obmedzuje život pacienta s artrózou. V rámci ďalšieho priebehu artrózy sa bolesti vyskytujú aj v stave pokoja a pri záťaži. Následne sa môže kĺb zapáliť.
Na zmiernenie symptómov artrózy musia pacienti s artrózou často užívať lieky proti bolesti. Pacienti pritom často trpia na vedľajšie účinky. V závislosti od závažnosti artrózy môže byť nevyhnutný operatívny zákrok v kombinácii s implantáciou endoprotézy.
CHRUPAVKA
Chrupavkové tkanivo pozostáva z chrupavkových buniek, chondrocytov, medzibunkovej látky, chrupavkovej matrice. Chrupavková matrica má až 70%-ný podiel vody a nevykazuje takmer žiadne krvné cievy a nervy. Matricu tvoria chondrocyty vznikajúce z chondroblastov, ktoré sú zodpovedné za aktívnu tvorbu chrupavkového tkaniva. Úbytok chrupavky zabezpečujú chondroklasty. Narozdiel od väčšiny typov buniek, ktoré sa regenerujú bunkovým delením, v prípade chrupavkových buniek funguje tento proces na základe metabolizmu cez bunkovú membránu.
Rozlišujeme tri typy chrupavky:
Hyalinná chrupavka – najčastejšia forma chrupavkového tkaniva. Hyalinná chrupavka nedisponuje krvnými cievami, keďže tieto siahajú len po ochrupku (perichondrium), odkiaľ sa chondrocyty zásobujú difúziou cez chrupavkovú matricu. Hyalinná chrupavka vo svojom vnútri obsahuje vrstvu s veľkým počtom buniek (stratum chondrogenicum), ktorá obsahuje nediferencované mezenchymálne bunky, ktoré sa môžu diferencovať na chondroblasty. Táto vrstva slúži na regeneráciu. Vyskytuje sa predovšetkým v podobe kĺbovej chrupavky, nosnej prepážky, skeletu hrtanu, trachey, bronchie, chrupavky rebier, rastových platničiek a na primordiálnej kostre.
Elastická chrupavka – Chondrocyty sú v tomto prípade obklopené chrupavkovou matricou, v ktorej sa okrem toho nachádzajú elastické vlákna z elastinu a fibrillinu. Zásobovanie prebieha podobne ako v prípade hyalinnej chrupavky, avšak neukladajú sa žiadne minerálne soli, ktoré majú za následok skostnatenie. Vďaka tomu zostáva elasticita zachovaná počas celého života. Vyskytuje sa okrem iného v ušnici, vonkajšom zvukovode, epiglottis, Eustachovej trubici a malých bronchiách.
Vláknitá chrupavka – Vláknitá chrupavka disponuje porovnateľne menším počtom buniek a predstavuje veľmi pevné a tlakuvzdorné tkanivo, ktoré tvorí kombinované tkanivo medzi hyalinnou chrupavkou a väzivovým tkanivom bohatým na vlákna. Vyskytuje sa okrem iného v medzistavcových platničkách, spánkovosánkovom kĺbe, sternoklavikulárnom kĺbe, meniskoch, napr. kolenný kĺb, ramenný kĺb, bedrový kĺb a lonová spona.
KĹBY · ÚLOHY A STAVBA
Kĺby sú pohyblivé spoje medzi dvoma alebo viacerými kostnatými alebo chrupavkovými prvkami kostry. V kĺboch sa stretávajú kosti, ktoré sú potiahnuté ochrannou vrstvou chrupavky (Cartilago articularis) a navzájom spojené väzmi a svalmi. Kĺb je uzatvorený v kĺbovom puzdre (Capsula articularis), ktoré je zvnútra potiahnuté vnútornou kĺbovou povrchovou vrstvou (synoviálna membrána, synovialis). Za účelom hladkých pohybov kĺbov bez trenia tvorí vnútorná povrchová vrstva kĺbové mazivo (synovia). Keďže ochranná vrstva chrupavky nedisponuje krvnými cievami, prebieha zásobovanie chrupavky živinami iba cez vnútornú povrchovú vrstvu.
Chrupavka zohráva pri funkcii našich kĺbov rozhodujúcu úlohu.
Umožňuje kĺbom plynulý pohyb. Plní funkciu prirodzeného tlmiča nárazov a znižuje záťaž medzi kosťami pri tlaku, náraze a ťahu. V priebehu života sa kvalita chrupavky mení. Elasticita a pevnosť klesajú.
Okrem procesu starnutia vznikajú poškodenia chrupavky aj následkom nadmerného zaťaženia, chybných polôh alebo poranení. Následkom pretrvávajúceho nesprávneho alebo nadmerného mechanického zaťaženia sa môže kĺbová chrupavka opotrebovať a kĺb sa môže trvalo poškodiť. Spravidla najskôr dochádza k opotrebovaniu kĺbovej chrupavky, neskôr aj susednej kosti.